From - Tue Jun 24 07:51:32 1997 From: "Igor Skypala" E-mail: sky@null.net Zdravim vsetkych, pokusim sa popisat zazitky z mojho zatial posledneho uletu na biku. Nazval som ho pracovne Cykloalkoholik Tour '97. (tentoraz styri kopce jednou ranou) To "cyklo" v nazve je asi kazdemu jasne, "alko" urcite tiez, "holik" je casty navstevnik holi (napr. martinskych), "tour" je preto, ze akteri su skor turisti ako cyklisti a konecne "97" je tam preto, ze bolo aj 95 (pokus o N.Tatry) a 96 (Velka Fatra). Zacalo to vo stvrtok 19.6.97, tesne pred odchodom sa dozvedam, ze z Lucenca pojdem sam, Marcel to zabalil este pred uvodnym "hadzime". Uz klasicky nestiham prvy vlak (povodne do Hronskej Dubravy), takze prichadza casova tiesen a ja nasadam na osobak do Zvolena (16.00). Najviac sa bojim dialnice Zvolen - Hronska Dubrava, radsej sa pripajam k dvojici na cestakoch a zahaknuty preletim na svojom na 4 dni nabalenom horskom Authore a divnych Barumkach toto cykloturisticke peklo za par minut. Dalej uz je to pohoda vedlajsich ciest, v Trnavej Hore to otacam konecne do kopca. Velmi prijemna a malo frekventovana asfaltka lezie cez peknucku dedinku Jastraba (prve pivo v zasitej krcme vlavo od cesty pod budovou obecneho uradu). Pre nedostatok casu volim frekventovanejsiu cestu do Kremnice cez Bartosovu Lehotku, povodne mala byt kopcovitejsia a kludnejsia verzia Ihrac - Nevolne - Kremnica. Takze nuda po hlavnej (no malo frekventovanej) ceste cez Kremnicu, Kremnicke Bane az do Turceka, za Turcekom dolava na Sklene a za dedinou konecne terenom popri potoku Turiec smerom na Dubove. Tento usek je velmi prijemny, lahko prechodny aj napriek dvom brodom a zopar mokrinam, vsetko polnou cestickou. Tu musim pochvalit mapu, klasicka zelena turisticka od VKU Hramanec (1:50000, asi 60 Sk), dokonale presna! Neviem ake mate skusenosti s tymito mapami, ja vacsinou dobre. Dalej to ide ako po masle uplne prazdnymi a mierne zvlnenymi asfaltkami (pre cestaky hotovy raj) cez Dubove, Velky a Maly Cepcin do Jazernice, kde uz trpezlivo caka Miro (prisiel mi oproti z Martina, je to kamarat) a samozrejme pivko. Je uz takmer tma (21.00), takze do Martina uz je to bez prestavok asi 20 km nadalej po prijemnej asfaltke. Zacina prsat. V Martine sa spolocne modlime k bohom dazda a piva zaroven, zajtra su na programe Martinske hole. Zaspavame v lahkom opojeni s nadychom optimizmu na dusiach... Piatkove rano prinieslo rychle vytriezvenie z optimizmu predosleho vecera - husty dazd. Po kratkej diskusii na temu "suvislost psychickych a atmosferickych poruch" sa Mirovi a mne podarilo presvedcit Stana - dalsieho ucastnika nasho uletu, ze cesta vlakom by bola zrada nasho uslachtileho zameru, takze vzapati uz v trojici rozhaname nadavkami mracna nad Martinskymi holami. Asfalka z Vrutok dolava az na hole je dostatocne nudna nato, aby si clovek na bicykli naplno vychutnal 1100 metrove prevysenie bez jedinej rovinky. Rozptylenim su len vyhlady v hornej casti, ak pocasie dovoluje :-] Po miernom obcerstveni (caj s domacou neviemco) na chate tesne pod vrcholom sa Miro a Stano prezliekaju do sucheho :-), ja si suche setrim na vecer. Prsi stale viac, nastastie je teplo (+9), asfalt konci az na hrebeni. Pokracujeme kusok dolava po cervenej, hreben je zjazdny aj v dazdi bez problemov. Na Velkej luke (1476) chvilu hladame chodnik smerom dole (modra znacka), kedze tam ziadny nie je, skusime naslepo v smere sipky. Po asi 200 m je to jasne, trafili sme. Prilis zjazdne to zo zaciatku nevyzera, neskor uz je to skoro bez problemov aj na mojich barumackych poloslikoch. Prestalo prsat, tak zbierame vodu za golier aspon na trochu zarastenych usekoch cez les. Po troch kilometroch sa chodnik napaja na asfaltku, takze do Stranskej doliny padame ako kamen. Za pekneho pocasia dokonaly zjazd z hrebena az do Rajeckych Teplic (13 km), miestami trochu hardcore (spolu menej ako 1 km), prenizenie rovnych 1000m. Pokracujeme po nechutne plnej hlavnej ceste z R.Teplic do Rajca, nastastie len 4km. Povodna verzia dnesnej trasy obsahovala este Sulovske skaly (oranzova znacka), zdrzanie v chate na holiach znamena opat casovu tiesen (o tretej mame v Puchove stretnutie s bratislavskou castou partie), takze to otocime z Rajca rovno do Povazskej Bystrice. Prijemne zvlnena asfaltka je az do Povazskej Bystrice skoro prazdna, do Puchova je to po pravom brehu Vahu hotove utrpenie. Asi bude lepsia lava strana, podla mapy je tam fajnova asfaltka konciaca polnou cestou. Bratislavcania sa dockali o 16.15, rychlo nakupujeme proviant a v patici opat v dazdi letime hore bielovodskou dolinou - konecne Javorniky. Domaci tuto dolinu vraj volaju zhnita, ktovie preco :-) Na chvilu vykuklo slniecko, dnes prvykrat. Nasim dnesnym cielom je drevenicka v Lieskovci (650m) nad dedinou Lazy pod Makytou. Napriek pokrocilej unave koncime dnesnu etapu spevom (bez tanca). Ta domaca slivovica robi divy... BTW, bola tu rec o materiale MOIRA, dnesny den bol idealny na jeho testovanie. Mozem potvrdit, ze kratke tricko z Ultra Lightu sa osvedcilo, nechcem si to ani predstavit v bavlnenom, akurat ze po celodennej drine poriadne smrdelo. Horsie dopadli v teste ponozky z klimatexu, nepostrehol som vyhodu oproti inym. Mozno je na vine obuv (stare tenisky Marathon). Podobne ako Moira sa mi osvedcili kratasy s trakmi z DORLASTANu (Diadora), rychlo schnu a aj mokre su znesitelne. Doporucujem vsetkym, co tieto veci podcenuju, ja sam som nedoveroval umelej hmote... Predosly vecer bol narocny na hlasivky i zaludok, takze sa do nadherneho sobotneho rana budime vsetci piati az okolo 8.00. Po vydatnych ranajkach a vselijakych napravkach vyrazame zvesela z Lazov smerom na Makytu (po zelenej). K vseobecnemu veseliu prispel i kratky zablateny zjazdik z nasej drevenicky do Lazov. Krava je naozaj nechutny nepriatel cykloturistu! Asfalt lezie az tesne pod Makytu, ale posledny usek (asi 2 km) je strmy a malo pouzivany pokus o turisticky chodnik, takze bicykel trochu zdrzuje. Ani otravne muchy vsak nedokazu pokazit radost z vydareneho pocasia. Vrchol Makyty je zarasteny, ziadny vyhlad. To co nas caka dalej vsak pripomina cyklisticky raj. Nasleduje totiz dobre preslapany a malo clenity chodnik po hrebeni zjazdny bez zosadnutia hadam aj 20 km (!!!). Jedinu vynimku (predpokladam) tvori usek od Papajskeho sedla, tam nas osvietilo a zvolili sme radsej lesacku cestu tesne popod hreben, vrele doporucujem. Ta sa potom napaja na zasobovaciu asfaltku od Lazov na Kohutku. Pocasie stale idealne nas prinutilo vychutnat vsetky dostupne piva, ktore sa na hrebeni !CAPUJU! Dokonca za slovenske penize (15Sk), hoci je hotel Kohutka uz na moravskej strane. Pozor na maly figel (typicke?), klasicke stuce nie su vobec klasicke, maju len 4 deci! To vsak zisti clovek az ked to chyti do ruky ;-) Nakoniec sa ukazalo, ze nase vychutnavanie slasti zivota bolo trestuhodne dlhe, aj "vdaka" technickym problemom (prehadzovac, brzdove lanko, 2 defekty) nezostal cas na najkrajsi usek hrebena, dostalli sme sa po dokonalom terene uz len po Maly Javornik, takze sa sem este budeme musiet vratit. Je to naozaj skoda, po hrebeni vedie cesticka s castymi vyhladmi na obe strany, cele sa to hupe plus-minus 50 vyskovych metrov, rychle stupania sa striedaju s este rychlejsimi klesaniami (pozor na nestastnych pesiakov!). Z Maleho Javornika sme sa vratili az po hotel Portas (tiez capuju, dokonca do pollitrov) a odtial po zeleno znackovanom chodnicku smerom do doliny. Je to ZJAZDne a je to pekne! Trosku blatka, trochu travicky, trochu korienkov, ale hlavne poriadne rychlo. Skoda ze len 2 km, potom uz po asfalte bez brzd az do Lazov. Obligatne pivo, obligatne vyhlady na prekrasne okolie, celkovo len 45 km a skoro tolko piv, ale stali za to. Na spev uz dnes nezostalo sil...
Send comments to: zdbartos@seznam.cz
[ Z. Bartos Home Page ]
You are the visitor of this WWW page
since the date used on my main page.